Sedím si počúvam myšlienky do diaľky,
slzy blízko na tvár tlačia sa jedna po druhej,
chcem mať taký pocit minulý,
šťastie schováva sa do anonymity…
Videl som ho schovalo sa zas…
chcem odpoveď na otázku Kdes‘ .
Trvá čas rany krvácajú,
slzy spovedajú,
spovedajú,
tú unavenú myseľ deravú.
Ementál z duše…
Nasral deň,
noc ďaleko…
čušať ako peň,
to mi ide a ako…
Kde sa podela ta moja poézia duše?
Už aj do tej mi niekto kuše?
Čo vziať mi ešte viete?
Kde si tá čo škola bere mi ju…?!
Mh systém..