Dokážeš ma mať?

Dlhá bude cesta naša už začala ani o tom nevieš,
rozmýšlala si už asi stokrát čo mi vlastne povieš,
priťahuje Ťa niečo vo mne k niekomu inému niečo však cítiš,
rozum presviečaš že správnejšie je to čo vidíš…
Neveš čo vravím? Divné slová vravím,
všetko má príčinu čokolvek spravím,
tak strašne túžiš…
po mysli krúžiš…
hládáš…
boj?
tak poj…

Kráčať so mno keď už raz začneš… Už to nezmeníš…
Spomínaš na naše prvé stretnutie? Na náš prvý rozhovor?
Nemyslím že by si mala z niekym ešte podobný pohovor…
Dole schodami neskôr si kráčala,
celá veselá… Vedela si čo si čakala?
Pohlad prečil dotyk ruky preniklo mnou,
si správna osoba skúsenosti máš,
život si podla seba hráš…
presne tá ruka pravá ktorou,
prezradila si to podctatné…
Potvrdíš čo si mala konštantne?

Busom viezli sme sa traja pospolu,
prevzala si trošku nervózne či nie? svoju rolu…
Mama je milá… čestná to žena….
Oco to presne neviem a tak teraz zmena…

Kráčame k cieľu prvé kroky vedú,
čím ďalej tým viac sa spoznávame vravíme si fajn.
Ani jeden nepomyslí kam nás zavedú,
tieto debaty  uniesli moje myšlienky preč,
povedala si tolko vecí pri ktorých som strácal reč…
Nevravíš Ty o mne to snáď nieje možné…
Začalo sa kopiť niečo a to vcelku množne….
Čas sa kráti žiaľ musím skrátiť tento pozdrav,
pozdrav do Tvojej duše… Viem možno o Tebe viac…
Vravíš že nevieš ja mám pocit že niečo za Teba vraví…
Chceš mať istotu trápenie úsmev tají…
Život Ťa facká,
preto tá decká,
nevinnosť Ťa láka… Tento svet je miesto,
ktoré dokáže zariadiť že Ťa niečo láka,
ale aj tak Ťa ubíja to… Čo vlastne aj mňa…
Nespravodlivosť…
Myslím si správne?
Vysvetlovať…
Cíť… Nie všetko sa dá vysvetliť…
Nebol čas… Žiaľ….vieš čo dostane Ťa tam
do hlbín duše k Nám?
Pohľad,
rozhovor,
cit,
stačí počúvať a prejaviť…

PS: Dotyky Tvojich pier na svojich stále mám,
na Ten pocit už týždne nezabúdam…

Komenty:

1Danielka | 28.Apríl 2010 21:12 |

Je to perfektné, krásne a pravdivé…
Ako som to čítala, chodil mi až mráz po chrbte… čo to celé znamená, ale viem ze takéto niečo pre mna nik nikdy neurobil… ale dosť o zámere podme k obsahu.
V jednom máš pravdu, všetko je zvláštne, som zmetená… ked som ta prvý krat stretla bola som ako vždy vysmiata a strasne som sa tešila ze spoznam nového človeka. Po strávenom čase s tebou som sa cítila super a dal si mi nieco čo už dávno nik a to obrovský úlet. Znamenáš pre mna viac ako by si čakal, ale nestačí to na lásku. Správne si povedal že niečo cítim k niekomu inému, a toho lúbim a preto to neurobím. Pri pohľade na teba sa cítim hrozne, som zlá… dala som ti nádej aj cez to že som vedela že neopustím človeka ktorého ľúbim za človeka ktorého si vážim… Vlastne klamem, ja ťa nieje len to ale ťa aj mám hrozne rada. Nechcem aby si sa cítil zle, aby si bol smutný… Chcem vidieť na tvojej tvári len a len úsmev a urobím všetko pre to aby tam bol… Dúfam, že nepohrdneš mojím priateľstvom…
P.S.: na tvoj bozk nikdy nezabudnem *HEART*

2 Daniel Bobuľa | E-mail | 17.Jún 2010 15:08 |
I also *HEART* @}->--
 
Daniela Klieštiková | E-mail | 20.Jún 2010 19:52 

Všetko je inak ako sa zdá…
Po mesiaci je všetko inak, na bozk si už nepamätám… Preto je hlúpe tvrdiť niečo podobné, už… O:-)
Cítiš niečo iné ako pred 2 mesiacmi? Určite áno a to je správne…

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *