Zatrpknutosť predčila všetko…

Končím ja už všade kde si…

Nenašiel som Ťa zasa facku dala si,

čo si mám o Tebe myslieť? Ako Ti mám veriť?

Nájdeš si ma ešte niekedy?! Kde som Ťa stratil a prečo?!

Chceš sa mi schovávať do nekonečna?

Nie nedokážem si obhajovať Tvoje skúšky…

natoľko si ma oslabila,

máš pravdu… Ja som Ťa videl a aj cítil….

Niekto o Tebe len rozpráva ale to je za to daň?

 

Ako si len pritiahnuť Ťa… Nájsť znova Ťa tam kde si bola je…

… je! Div sa valí hlava skúva a samí prúd myšlienok sa zjavuje…

Vďaka Tebe nechal sa zblbol seba sa…

Vyrovnanie odplávalo v potoku teplého jazera…

{ Že či z jakou vierou veríš,

tak povedz mi či veríš svoj osud,

a či v Boha veríš,

a aj keď si myslíš že si svätý posúď,

že raz ho aj tak raz zradíš vieru spreneveríš

zmeníš svoj osud… }

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *