Strácam sa preč….

Prečo sa ja len vnášam do diaľav preč ,
všetko je ďaleko a ja už strácam reč,
zostali len slzy na pokraji lícnej kosti,
vo mne sa len hromadí a každú sekundu je o kúsok zlosti,
čím ďalej tým viac…. Gloomy suday znie unáša ma do ľútosti….

Prečo som len vlastne niečo chcel,
prečo som chcel mať ešte z niekým podiel…
Podiel Lásky… Pribúdajú vrásky…
beznádej dýcha na krk…
Prečo si mi to len urobila?
Čím si ma opantala? Prečo si ma Ty z toho vytrhla keď si ma nechala samého?
Ilúzia? Kto si že si dovolíš… Brať nádej… Chcem od tialto vypadnúť….
zažiť znova minulosť by bola pohroma stačí mi len na to pomyslieť…
Potrebujem sa odtiaľto dostať lebo sa fakt zbláznim a to…
z presvedčením ráznym…..

Nevime či sa smiať sám, či sa z niečim zahrám?!
Nožík by škrel o cievy ktoré keby preťalo by ostrie noža,
nemusel by's som sa rozhodovať… Nič nasledovať…
K čomu sa dohnala moja duša osamelá… Maskovať,
sa stále musela… a čo s toho ide ďalej čo strieka mojou už preťatou žilou…?
Nsozaj by to bola krv?

Astrálne si lietať chcem a neviem či si v tomto pomôžem ako Kamil vravel načo tak nízko byť…
však sám seba môžeš študovaním zostať očareným…
Kto spiknul túto snovu povestnú a to mi už dúfam nevezmú…. prečo…
Pomali zaspávam sám sebe pokyny dávam pritom sa nechávam unášať preč….
ako som strašne chcel byť nasratý… a zúfalí… Aj tak som spokojný…
Neviem prečo si to ale užívam mam pocit že sa pohrám všade zo všetkým….
Tento pocit už nepredčím….

Daniela si ma dostala chcel som Ti dať kúsok celý ktorý ako jediná celá plocha ostala…
Chcel som sa Ti celí dať a ako naoplátku Teba priať presne takú aká si mne sa to aj ta páči….

Nechceš stále sa hrabeš tam kde sa hýbať nevládzeš
skôr ešte seba odhádžeš preč čo raz hlbšie a čo je na tom najblbšie…
Že sa Ti to zdá ako vyhraté a v pohode ale neviem čo predčí Tvoju vieru…