Dvaja Anglicky hovoriaci išli Vlakom Košice – Praha z Popradu na letisko do Prahy a za?ali sa rozpráva? o našich spolurómských ob?anoch… Dostal som sa do Valašského Mezi?í?i kde som pretúpil na vlak do Hulína… Prestup bol celkom veselí lebo pán sprievodca pozeral úplne do blba a zrazu sa ozvalo chlap?e já te po?úvam… Tenhle jede do Hulína… ?akujem… Mno otvoril som si ?eskú knihu (slovák cestujúci po ?eskom území si otvorí Život ve sv?te nespat?eném….) a za?ítaný sledoval úplne vzadu sem tam ako uchádza krajina… Vždy mierne zdesený ke? vlak zastavil som sledoval kedy na ceduli vlakovej stanice zbadám nápis Hulín… Po nieko?kých staniciach sa aj tak stalo…
Vystúpil som a zbadal som Rozáliu ktorá ma ?akala ako sme sa vopred dohodli na stanici… Vykro?ili sme po telefonáte Jižímu kam to vlastne ideme ku nemu domou… Privítal nás ako starých známych trochu „Vyspovedal“ ?ím sa zaoberáme ?o nás zaujíma ?i sme už boli na satsangu a ?o nás doviedlo… Pravdu povediac absolútne netuším ako je možné že som sa tam dostal ale vedel som že tam jednoducho mám by?… Najskôr za?ala moja „par?á?ka“ potom som sa rozhovoril aj ja… Cítil som ten pokoj žiadne nechápavé odmietajúce poh?ady… Za?alo sa vravie? nie?o o DVD ?o my bolo ve?mi ?udné ale tak  popíjal som si ?aj ponúknutý hostite?om zjedol kúsok štrúdle a presunul sa na miesto kam mi ukázali… Pred vstupom do „Obýva?ky“ v ktorej hrala medita?ná hudba a bolo cíti? vonný olej som sa vyzul a sadol si do rohu miestnosti ?o naj?alej od okien a dverí… Zámerne najsilnejšie psychologické miesto v miestnosti ale psst… Zaujala ma zarámovaná ve?ká fotka Sant Baldžít Singh-a v ráme.

Atak som sa plnou mys?ou a analýzami pobral domov…