Intouchables

Svet plinie vôkol nás,
naháňame sa za sprostosťami zas,
je tu vôkol mršín pár,
vnímať krásu ten dar…
je to podstatné…

Všetko sa dá tá fráza len treba chcieť,
to by bolo možne lepšie čosi vymyslieť,
ako si sa len dostala sem Ty marha => demotivácia,
každému len dať do úst tvojho jediného nezdaru prorastinácia…
Jed…

NEver bytiu zlého…

Meine Beschreibung

So, Ich bin Daniel und ich bin einundzwanzig. Ich habe keine Kinder so dass bin ichh ledig. In der frei zeit mache programieren und spielt aus elektronik. Ich wohne in Zilina auf Smreková-straße. Das ist eine von den bessen straße, wo ich lebe. Meine figur ist schlanker als e Ūberzahl. Ich finde mein Aussehen banal. Meine Haare sin länger. Ich bin lustig, doch ich habe schwarze Tage. Ich bin Mann von vielen ideen. Ich trage im Winter e Winterjacke und r Winnterschuh. Im Sommer trage ich Kurzschlüsse, Sandalen und andere…

Hráme Život ktorý sa mení

Človek smeruje niekam do diaľav,
hľadá čo najlepšie môže nájsť…
Počuť za čím srdce spieva, páv,
chce ako veľmi vyzerať.

Nie však nechať zaslepiť sa,
vidieť za horizont makať na sebe,
niekam sa posunúť možno hrať sa,
mať okolo seba ľudí s ktorých Ti nešibe,

Budovať svoj intelekt, spoznať typológiu,
robiť šťastne čosi pre prospech,
zabezpeč nech Tvoje ja Ti nezoberú,
nes si svoj údel na svojich pleciach.

A byť silný nechať Ti telo spievať,
a v sebe hranice nemožného posúvať.

Obraz zátišia

Zjavenie, obraz, tichá atmosféra večera, mihocú sa kdesi v dialke belasé tiene oblohy.
Konár tam vábi vietor, zem Zeme si tam leží kto tú krásu zhodnotí? Kto sa pozrieť smie?
Vtáčiky pokoj, len si tak lietať. Vidí tam on perspektívu inú niet sa mu načo sťažovať.
Náramý smiech do pier sa tískne. Aké to stvorenie po Teba píska?
Lež aby Ťa opantá tá krása spanilá. Videť tam trávu triochu i listy.
Voda sa tam tiež hmíždi prílivom a odlivom na breh piesku za ležiacou zemou.
Tak sa na to pozrieť skús vidieť smieš čohosi kus.

Brána do duše môže byť vydláždená tvrdým nepohodlným kamenným chodníkom s bránami…

… ktorímmi sa len ťažko pretĺka a môže sa stať že otvorením brány narušíte len ochranu a ublížite si ešte viac ako predtým… pričom ste čakali že pustíte k sebe priateľa lebo Vám na to príde správny čas, lebo ste v niečo dúfali, lebo sa Vám možno otvoril aj on. Tu niet mieta na vykopanie a osadenie plotov ale len na poslucháča? Potom Vás môže napadnúť len jediné kde je Tá vrbina?

Pohľad potôčika Lásky

Stretli sa dve duše zablúdené ktoré si zachytili svoje pohľady, krátke ale zato hlboké… Jemný dotyk nevidený… Drobnosti prekvapujúce vnímané len Tými dvoma.  Spontánne veľavravné pohľady miesto rozhovoru. Zakázané ovocie oprieť ho stenu a rýchlo pobozkať. Pretrpieť míle ďaleké od morálky. Všetko tie zhody a náhody… Časom ponožky a chladné bruška prstov sa dotýkajú bradaviek… Sýto červené prekrvené pery našli k sebe cestu a nechcú sa od seba odlepiť! Symfónia tlkotu srdca, toku moku žitia v žilách presakujúca na povrch bledej jemnej pokožky. Dotyky celého tela vo všetkých jeho útrobách napodobujúce metronóm Bachovej Toccaty hrajú tú pieseň zmyselnosti. Čas je relatívny problémy malicherné milovanie hlboké skutočné a pravé…
Tento tok pulzujúci však vyschol a duša sa zmierila zo žitím… Našla si potôčik mohutný ktorým pláva a obdivuje brehy prekrásnych zelených listnatých stromov odrastených brečtanom. Život krutý no vo svojej podstate nádherný a túžiaci po tom čo i Homér nazýval v preklade Láska…

Šprirtus

Nevieš či si Tu Sám či sa niekam podeješ keď umreš,
vidíš divné veci keď si len tak v posteli spíš,
kráčaš tým svetom nepoznaným a vidíš
čomu ťažko uveríš…
 

Bojíš sa ale čo tak sa zamyslieť?!
Treba sa báť?Či len pochopiť….
Život je veľká defka nespravodlivá
ale toto je vysoký level úniku…
Tá predstava nieje moc vábivá,
že doje k viere/vedomia zániku.

Pýtam sa sám seba načo som tu,
rozmýšlam aký to má celé zmysel a viem,
že to neyzstíš aj keby mhh proste čo Ti poviem…
Letíš životom  myslíš že máš vôlu slobodnú,
no pravda je že sa máš dosť k cielu a či kradnú,
Ti tú rýchlosť ako sa k nemu máš dostať…

Zažiť vecí ktoré si ostaný predstaviť nevedia,
ležať,dúmať,vedieť,chápať nieje vždy náskok…
Čím viac vieš želaš si nič nechápať, riedia,
sa pocity medzi zásady… Niet krok, lahko
držať… To čo Ti je vlasné,
ale len to je podstatné….

Myslel že cesta trocha mimo zákon mu pomôže
zitím že nieje to to čo je dobre pretože skratka je moc rýchla,
niet skratiek nestačí vedieť ale chápať…
 
Pozri aj tak prídeš k tomu že neprídeš k ničomu len k poznaniu,
tak načo sa jebať tam?! Presne preto aby si vedel…
Je mi veselo že viem no smutno s tohoto krválu,
čo svet sa volá to láme mi hlavú zopár nedel….

Daj sa do kludu a namáhaj mozog či chceš vôbec vedieť….
Ak si vybral to poznanie vedz že treba byť silný,
mať všetko vysporiadané zo sebou a nie sa srať do niečoho
v čom si po krk, lebo utopíš svojeho a to preca nechceš či hej?!
Nevieš kade a to Ťa sere.. Treba nechať nech to v tebe dozre ako tvrdý chlast
keď ho piješ mladý tak Ťa dojebe… Čím staršie tým jemnejšie a Tým viac vieš ako na to…
Niet univerzálny kľúč každý je jedinečná premenná… Bolo by to veľmi jednoduché…
 

Túžba života vedieť kam letieť

Krati sa cesta života, vtáky opúšťajú svoje hniezda, no tie vedia aspoň lietať. Vidia obzor nič viac nieje také dôležité… Trepotať krídlami nezávisle plachtiť, jediný sokol, čo by mohol život skrátiť.. Nič nieje nemožné čo malé chcenie túži, žiadna spoveď čo tu súži… No toto nieje to plné pre čolveka. Je to len závisť nechcenenie si záhady duše ktoré kričia kade ísť, no hluchý to stále netuší a nevie… Možno by aj chcel ale niet tej tyčinky vatovej čo by do tejto vade sluchovej vedelo vpustiť ten prievan vzduchu vybrovaného… Inkrementuje dušu okolie… Spája do jedného celku.. Aby raz videlo to veľké impózium človeka čo skonal na sprtenej posteli… Vidieť tušenie raz už prežité skrz hmlu… Spájanie,pridávanie postupné, posúva však niekde inde… Je to zlé keď bere pusti?! Nikdy neivieš či to ku lepšiemu nevyústi… Len kde brať že bude lepšie? Vráti sa stav zronený? Snáď možno bude veselí… No kde a prečo takto razantne prejsť do analógu?! Tož otázka…

Pohoda 2012

Úvodom tohoto článku chcem upozorniť že ak chcete počuť aké tam boli kapeli čo hrali tak rovno treba prekliknúť článok….

Haló ešte pokračuje niekto v čítaní no tak skvelé rohodol som sa že trochu venujem času na napísanie pokial možno kradšieho reportu o festivale ktorý sa nemusí hanbiť v celo svetovom merítku. Keď som prišiel pred 3 ročníkmi vravel som si fajn festival ale určite by sa tu dalo ešte niečo skonfortniť… až postupom času som si uvedomoval s prívalom informácií že čo všetko vlastne obnáša ten konfort ktorý tam už je! Problém teda nieje v organizácií a koordinácií office-om bude v niečom inom… Ľudia návštevníci dostávajú pri vstupe ako to bolo tohto roku 2 vrecia na plast transparentné (inak žlté) na „komunál“ čierne. Namiesto odhadzovania odpadu ich použila väčšina ako plášť na stan aby im nepremokol… To by bolo ešte všetko pochopiteľné ale prečo teda jedno vrece nepoužili na všetko čiže komunál a druhé nepoužili ako pršipĺášť pre stan… To mi je záhadou… Mohli sme sa tak vyhnúť bordelu a tím zvíšeniu konfortu prečo ľudia behali bosí iba okolo stageu … Lebo tam behali nonstop brigádnici a upratovali … V stanovom mestečku by sa to už asi odvážil málo kto… Neviem všetko sa dalo ochota nálada proste atmosféra ale ten bordel… brrr