Dnes popadla ma zas,
ta túžba písať ak ďas 
JE tá to krása odveká,
čo podmaňuje si človeka.
Poznáte ju všetci,
poznáte ju ako poéziu.
Poznáte že od veci,
nieje na paródiu.
Jeden pán,
zástavu čarovnú mal
a len sa tak smial,
že ju nikomu nedal.
Že si ju nechal,
kradnúť sa nazdal,
podporil táral,
svedomiu zadal,
výhovorku ktorú dlho hľadal.
V utorok (3.12.13) sa mi podarilo dostať na krajské kolo Zenit-Elektronika kde som binárne skončil tretí ale asi sa ráta ten decimálny tvar…. žiaľ! Myslím si že môj plný počet bodov za praktickú časť hovorí len o tom že treba vedieť na súťaže lepšie teóriu 
ale inak nič podstatne nové, okrem zábavy, mi táto súťaž už nedala;)
Dnes (5.12.13) som sa zúčastnil krajského kola Zenit v kategórií web-dizajnu skončil som 4. z počtu väčšieho ako štyri tímy Zaujímalo by ma ako sa to jednému tímu podarilo za tých pár hodín dotiahnuť do skoro konca 
ale tak funkčnú časť sme mali aj my aj grafickú len ten čas to dať do kopy no neviem každopádne viem z určitosťou povedať jedno konečne som si na 100% istý čo robí margin pading float a ešte že keď človek dlhšie s niečím nerobí nie že to zabudne úplne ale trvá mu to dlhšie ako v časoch keď mal ten „grif“
rozšírenie na konektor
Svet plinie vôkol nás,
naháňame sa za sprostosťami zas,
je tu vôkol mršín pár,
vnímať krásu ten dar…
je to podstatné…
Všetko sa dá tá fráza len treba chcieť,
to by bolo možne lepšie čosi vymyslieť,
ako si sa len dostala sem Ty marha => demotivácia,
každému len dať do úst tvojho jediného nezdaru prorastinácia…
Jed…
NEver bytiu zlého…
So, Ich bin Daniel und ich bin einundzwanzig. Ich habe keine Kinder so dass bin ichh ledig. In der frei zeit mache programieren und spielt aus elektronik. Ich wohne in Zilina auf Smreková-straße. Das ist eine von den bessen straße, wo ich lebe. Meine figur ist schlanker als e Ūberzahl. Ich finde mein Aussehen banal. Meine Haare sin länger. Ich bin lustig, doch ich habe schwarze Tage. Ich bin Mann von vielen ideen. Ich trage im Winter e Winterjacke und r Winnterschuh. Im Sommer trage ich Kurzschlüsse, Sandalen und andere…
Človek smeruje niekam do diaľav,
hľadá čo najlepšie môže nájsť…
Počuť za čím srdce spieva, páv,
chce ako veľmi vyzerať.
Nie však nechať zaslepiť sa,
vidieť za horizont makať na sebe,
niekam sa posunúť možno hrať sa,
mať okolo seba ľudí s ktorých Ti nešibe,
Budovať svoj intelekt, spoznať typológiu,
robiť šťastne čosi pre prospech,
zabezpeč nech Tvoje ja Ti nezoberú,
nes si svoj údel na svojich pleciach.
A byť silný nechať Ti telo spievať,
a v sebe hranice nemožného posúvať.
Zjavenie, obraz, tichá atmosféra večera, mihocú sa kdesi v dialke belasé tiene oblohy.
Konár tam vábi vietor, zem Zeme si tam leží kto tú krásu zhodnotí? Kto sa pozrieť smie?
Vtáčiky pokoj, len si tak lietať. Vidí tam on perspektívu inú niet sa mu načo sťažovať.
Náramý smiech do pier sa tískne. Aké to stvorenie po Teba píska?
Lež aby Ťa opantá tá krása spanilá. Videť tam trávu triochu i listy.
Voda sa tam tiež hmíždi prílivom a odlivom na breh piesku za ležiacou zemou.
Tak sa na to pozrieť skús vidieť smieš čohosi kus.
… ktorímmi sa len ťažko pretĺka a môže sa stať že otvorením brány narušíte len ochranu a ublížite si ešte viac ako predtým… pričom ste čakali že pustíte k sebe priateľa lebo Vám na to príde správny čas, lebo ste v niečo dúfali, lebo sa Vám možno otvoril aj on. Tu niet mieta na vykopanie a osadenie plotov ale len na poslucháča? Potom Vás môže napadnúť len jediné kde je Tá vrbina?
Stretli sa dve duše zablúdené ktoré si zachytili svoje pohľady, krátke ale zato hlboké… Jemný dotyk nevidený… Drobnosti prekvapujúce vnímané len Tými dvoma. Spontánne veľavravné pohľady miesto rozhovoru. Zakázané ovocie oprieť ho stenu a rýchlo pobozkať. Pretrpieť míle ďaleké od morálky. Všetko tie zhody a náhody… Časom ponožky a chladné bruška prstov sa dotýkajú bradaviek… Sýto červené prekrvené pery našli k sebe cestu a nechcú sa od seba odlepiť! Symfónia tlkotu srdca, toku moku žitia v žilách presakujúca na povrch bledej jemnej pokožky. Dotyky celého tela vo všetkých jeho útrobách napodobujúce metronóm Bachovej Toccaty hrajú tú pieseň zmyselnosti. Čas je relatívny problémy malicherné milovanie hlboké skutočné a pravé…
Tento tok pulzujúci však vyschol a duša sa zmierila zo žitím… Našla si potôčik mohutný ktorým pláva a obdivuje brehy prekrásnych zelených listnatých stromov odrastených brečtanom. Život krutý no vo svojej podstate nádherný a túžiaci po tom čo i Homér nazýval v preklade Láska…
Nevieš či si Tu Sám či sa niekam podeješ keď umreš,
vidíš divné veci keď si len tak v posteli spíš,
kráčaš tým svetom nepoznaným a vidíš
čomu ťažko uveríš…
Bojíš sa ale čo tak sa zamyslieť?!
Treba sa báť?Či len pochopiť….
Život je veľká defka nespravodlivá
ale toto je vysoký level úniku…
Tá predstava nieje moc vábivá,
že doje k viere/vedomia zániku.
Pýtam sa sám seba načo som tu,
rozmýšlam aký to má celé zmysel a viem,
že to neyzstíš aj keby mhh proste čo Ti poviem…
Letíš životom myslíš že máš vôlu slobodnú,
no pravda je že sa máš dosť k cielu a či kradnú,
Ti tú rýchlosť ako sa k nemu máš dostať…
Zažiť vecí ktoré si ostaný predstaviť nevedia,
ležať,dúmať,vedieť,chápať nieje vždy náskok…
Čím viac vieš želaš si nič nechápať, riedia,
sa pocity medzi zásady… Niet krok, lahko
držať… To čo Ti je vlasné,
ale len to je podstatné….
Myslel že cesta trocha mimo zákon mu pomôže
zitím že nieje to to čo je dobre pretože skratka je moc rýchla,
niet skratiek nestačí vedieť ale chápať…
Pozri aj tak prídeš k tomu že neprídeš k ničomu len k poznaniu,
tak načo sa jebať tam?! Presne preto aby si vedel…
Je mi veselo že viem no smutno s tohoto krválu,
čo svet sa volá to láme mi hlavú zopár nedel….
Daj sa do kludu a namáhaj mozog či chceš vôbec vedieť….
Ak si vybral to poznanie vedz že treba byť silný,
mať všetko vysporiadané zo sebou a nie sa srať do niečoho
v čom si po krk, lebo utopíš svojeho a to preca nechceš či hej?!
Nevieš kade a to Ťa sere.. Treba nechať nech to v tebe dozre ako tvrdý chlast
keď ho piješ mladý tak Ťa dojebe… Čím staršie tým jemnejšie a Tým viac vieš ako na to…
Niet univerzálny kľúč každý je jedinečná premenná… Bolo by to veľmi jednoduché…