Stretli sa dve duše zablúdené ktoré si zachytili svoje pohľady, krátke ale zato hlboké… Jemný dotyk nevidený… Drobnosti prekvapujúce vnímané len Tými dvoma.  Spontánne veľavravné pohľady miesto rozhovoru. Zakázané ovocie oprieť ho stenu a rýchlo pobozkať. Pretrpieť míle ďaleké od morálky. Všetko tie zhody a náhody… Časom ponožky a chladné bruška prstov sa dotýkajú bradaviek… Sýto červené prekrvené pery našli k sebe cestu a nechcú sa od seba odlepiť! Symfónia tlkotu srdca, toku moku žitia v žilách presakujúca na povrch bledej jemnej pokožky. Dotyky celého tela vo všetkých jeho útrobách napodobujúce metronóm Bachovej Toccaty hrajú tú pieseň zmyselnosti. Čas je relatívny problémy malicherné milovanie hlboké skutočné a pravé…
Tento tok pulzujúci však vyschol a duša sa zmierila zo žitím… Našla si potôčik mohutný ktorým pláva a obdivuje brehy prekrásnych zelených listnatých stromov odrastených brečtanom. Život krutý no vo svojej podstate nádherný a túžiaci po tom čo i Homér nazýval v preklade Láska…