Mimi

„Vždy záleží na tom, komu na čom záleží“

„Newem ako dlho a kam budem padať, no wem, že keď padnem, oprášim sa a pôjdem ďalej. „

„Nauč sa dôstojne prežívať víťaztvá, ale aj prjímať prehry.“

(Prehral som?!)

Mám to…

Mám to čo som si vždy prial…

Mám to za čo by som i život dal..

Mám nad hlavou žiariace slniečko,

mám konečne šťastne zamilované srdiečko.

Mám svoju najväčšiu Lásku šťastie Teba…

Dostala si ma do pekného modrého neba.

Mám slečnu ktorú som si vždy chcel mať,
mám toho koho chcem milovať…

Babčaníková Anastázia

Nech dušu Vašu sprevádza pokoj a Láska do večnosti…
Ako čas plinie svet sa zrútil, no srdce nezabudlo.. Ľutujem že sa v rozkvete nenašla chvíľa…
Odprevádzal som ten deň… Otázky sa valia čo?! … či?! … Mohol? No nie… Svet ju zmohol…

(MORS DOLORUM OMNIUM EXULTIO EST ET FINIS, ULTRA QUEM MALA NOSTRA NON EXEUNT, QUAE NOS IN ILLAM TRANQUILLITATEM, IN QUA, ANTEQUAM NASCEREMUS, IACAUIMOS, REPONIT.) Levis sit tibi tera!

post

Cesta vlakom…

Spoza okna sledujem mrznúcu krajinu ako uteká v dialke a myslím len na Ňu….
Každou sekundou je ďalej a ďalej ale musím sa nechať unášať do dialav.
Škola volá všetko plinie niet cesty späť chcem aby sme mohli byť stále spolu a to hneď…
Je to zdrvujúce chýbaš mi… Si poklad si moje všetko… Už si neviem predstaviť život bez Teba,
vlastne možno aj viem ale predstava to nieje pekná nechcem zas uviaznuť v zármutku,sklamaní…
M ako minulosť nemusíš sa jej báť… Chcem Teba nechcem aby bola príčina rozchodu, myslím že ani nebude a nemá byť prečo…
Zaujíma ma ako si žije to chlapča zo smutným osudom to vieš ale … je to divné…

My to krásne slovýčko čo smiem používať pre Nás…
Je to kráne slovo ako keď spievaš…
Ódu na Lásku… Chtíč je preč okuliare vybedli ale nič nezmenilo city…
Vážim Si Ťa viem s kým som a to ma Teší si neskutočná povaha,
ktorú nájsť je niečo čo človek vyhráva.
Zriem Ťa

Prevalil sa svet

Chcela si spravit radosť mi,
vraska vsak skryvila tvar,
stalo to za to?
Povedz mi… Nechcem aby niekedy takyto zmar,
zmaril nase sny…
Posliapal nas dom robusny…
Drzi nas v sach zaroven potrebuje povedz ze mi na co to celé, je?

Otazka nemila, stale ma zabija,
potrebujem si byt isty,
ci opa ma byt moj horizont cisty…

Myslim na nas,
je to otras,
byt v tomto svete uvezneny,
chytam mierne tremy
ci zvladneme nase břímne naložené,
o moci o tom to cele… Je ;-(
Unik v dialke naznaky dake
stale maria dake…
Sili nejasne
kde v certe to viazne?

Miestami mam pocit ze nikam nepatrim,
ak to pojde takto dalej asi sa utrapim…

Chcem TA na blizku stale mat,
nesmierne ta milovat…
Nastal skrat,
vratilo sa nam nase klamstvo
v tom si myslim uz mam jasno!

Zriem TA chcem Ta pri sebe mat,
nic uz dalej nezdolavat!
 

[ 1 ] wyxsi | 6.December 2010 20:17 | 

A to toto bolo písané mobilom….

[ 2 ] Daniela Klieštiková |13.December 2010 19:07 |

Láska pre teba som ochotna urobiť veľa, len aby si bol štastný… *HEART*
Prepáč že som nám narobila problemi, vieš že to bolo len kvoli tomu že ťa strašne *HEART*

[ 3 ] Daniel Bobuľa |  13.December 2010 19:12 |

[ 2 ]: Aj ja Ťa *HEART* a prepáč aj ty… Nevadí nič sa našťastie nestalo… @}->-- 😉

[ 4 ] Daniela Klieštiková | 13.December 2010 19:16 |

[ 1 ]: Na cintoríne?

[ 5 ] wyxsi | 14.December 2010 22:33 |

[ 4 ]: áno @}->--

 

Beletrizovaný životopis

            Svetlo sveta som uzrel 5.9.1992 okolo obeda, presnejšie, tuším, o trištvrte na dvanásť. Moje rozmery boli približne
meter a dva a pol druha toho, v čom sa meria hmotnosť. Časom sa lial piesok, sypala voda a ja som starol, oj BOHA!
Prišiel po hračkách čas, naivne som si myslel, pekný. Základná škola zmenila už tento pohľad biedny.
             Prišiel čas mučenia – písať, počítať, čítať ma učia, malá násobilka, vybrané slová, v hlave hučia. Časom som spoznal zázračný stroj, počítač opantal rozum môj. Začala sa éra jednotiek a núl nastal vek štúdia, slovami Angličana COOL. Zamenanie, čo chcem robiť, začína sa rysovať, príval informácií je zrazu veľký, kam ich dať?!
             Medzičasom prišla novina veľká, na siedmej strane knihy života otvorili sa u mami dvierka, priniesla do rodiny môjho brata, V tom období nastal čas chmúrny, otec odišiel, život začal mi búrny, kráčajúc si ďalej išiel.
             Skončila sa škola, začala ďalšia, z oborom pre mňa bola najmilšia, ukázalo sa však, že to nie je také ružové,
prišla reforma, gymnázium sa stalo všeobecné. Do toho riaditeľka: na súťaž nepôjdete, po piatom raze vytočenia, vravím tu dovidenia, tak sa tu majte,
              A tak som tu, na strednej priemyselnej škole. Čo sa mi tu páči, sú tie nádherné Martinské hole.

 

PS:
Zaplietla sa do života mi,
jedno dievča z blond vlasmi,
dúfam že ma nepostihne znova,

tá stará známa teta nočná mora.

While Your Lips Are Still Red

6.Október 2010 03:27 | wyxsi

 
While Your Lips Are Still Red – Daniela… Pokiaľ sú tvoje pery ešte červené

Sladké, jednoduché slová stvorené pre ticho (Láska)
Mlč
Tvoje Mladé srdce pre lásku
Nie pre bolesť
Tmavé vlasy aby chytali vietor
Nie aby zakryli pohľad na chladný svet

Bozkaj, kým sú tvoje pery ešte červené
Kým ešte stále mlčí
Zastaň, kým sú prsia nedotknuté, odhalené
Drž jeho ruku, kým nedrží zbraň
Utop sa v očiach, kým sú slepé neprávosti
Miluj, kým sa noc ešte skrýva zničujúca úsvit

Prvý deň lásky sa nikdy nevráti späť
Vášnivá hodina nikdy nie je premárnená
Husle, ruka básnika
Každé roztápajúce sa srdce hrá starostlivo tvoj námet.

Bozkaj, kým sú tvoje pery ešte červené
Kým ešte stále mlčí
Zastaň, kým sú prsia nedotknuté, odhalené
Drž jeho ruku, kým nedrží zbraň
Utop sa v očiach, kým sú slepé
Miluj, kým noc ešte skrýva zničujúci úsvit

Bozkaj, kým sú tvoje pery ešte červené
Kým ešte stále mlčí
Zastaň, kým sú prsia nedotknuté, odhalené
Drž jeho ruku, kým nedrží zbraň
Utop sa v očiach, kým sú slepé

Miluj, kým noc ešte skrýva zničujúci úsvit
 
Dada.. Milujem Ťa…

Prepáč… Láska?!

Smeruje to cetou šialenou,
vedz že chcem aby išlo inou,
menej obcestnou,
chcel som byť s Tebou…

Nechcem Ti raniť city,
každý to inak berie,cíti,
smieš povedať mi čo chceš,
dúfam že to nieje des,
pre tvoje vedomie spútané,
morálnov vynou…

Čo sme preskákali,
spolu sa zabávalli,
nesmie len tak pominúť,
nik z nás nesmie na to zabudnúť…

Smútim že sa cítiš byť zranená,
padám na kolená a prosím stvoritela,
prekuš to…
pokús sa prosím…

Prepáč…