Nezmyselný zmysel

Ja už netuším či nájdem pokoj na duši… hrdlo mi zviera stala sa fatálna chyba prečo také šťastie ten chalan má? Však neexistuje náhoda?! Našiel som odvahu študovať čítať nechať sa zraňovať… Nastal ten čas… Nemal som odvahu prečítať Tvoje skryté odkazy, mal som na sebe nejaké divné povrazy, ktoré myseľ zviazali mi… nedovolia mi byť slobodnými… Čas ani ten neplynie pre všetkých rovnako je to teda celé nejak na divoko…. Naozaj sa osud už rozhodol? Však neexistuje tak ako by mohol?! Všetko je proti má to tak byť? Všetko sa mení je to na … nič… čakám čo príde na obzore nevidím len sivasté more a ja na vratkej loďke ktorá drží silou vôle… raz na chvýľku vlny rozrážala potom sa však chudera dolámala… nevydržala to… Triesky sú to na čom sa plavým aj tak sa musím tváriť hrdým tento svet chce jachty polena nepríjme slepý však je tak že aj to poleno ako jachtu vidí keď sa na ňu prví krát pozrie…
Kto pýta sa väčinou sa dozvie… Večerná zlosť malo by jej byť dosť načo sa pýta človek ktorého sa to netýka…? To je koniec môjho…